Prečo má dnes toľko detí problém s rečou

Môže detskú reč ovplyvniť cmúľanie palca a prstov? V akom veku má dieťa vedieť povedať ktorú hlásku? Ako vyzerá návšteva logopéda a ako dlho trvá? Zhovárame sa s Mgr. Janou Pečarkovou, školskou logopedičkou v centre špeciálno-pedagogického poradenstva.

 Prečo má dnes toľko detí problém s rečou?

Odpoveď nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné: Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť. Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku. Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí. Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čká, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné. V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť – predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.

Ako často sa vyskytujú poruchy reči u detí?

Za najčastejší druh porúch reči sa považuje narušenie zvukovej roviny reči, známe aj ako dyslália, fonologická alebo artikulačná porucha, nesprávna alebo chybná výslovnosť. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky, častejšie u chlapcov, zhruba v pomere 3 : 2. Detí, ktorých vývin reči je aj v školskom veku stále narušený, je medzi žiakmi 3 – 10 %. Špecificky narušený vývin reči (alebo aj vývinová dysfázia, pozri kap. 6.7) sa vyskytuje u 5,4 % detí, a to troj- až štvornásobne častejšie u chlapcov ako u dievčat. Ľudia so zajakavosťou tvoria zhruba 1 % populácie, poruchy hlasu u detí v predškolskom veku 5 – 7 %, v školskom veku 6 – 23 %, brblavosť 0,05 – 1,5 %, špecifické poruchy učenia 5 – 15 %.

Ako má rozprávať predškolák?

Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek). Reč je zrozumiteľná pre každého a slová nie sú skomolené.

Dieťa má dobre rozvinutú rozprávačskú schopnosť – rozpráva príbehy, ktoré majú nielen úvod, jadro a záver, ale aj príčinu a pointu. Chápe a vie presne pomenovať „čo sa prečo stalo“. Tieto udalosti majú správne logické poradie (najprv sa umyjem, až potom sa oblečiem, nie naopak). Používa pri tom i súvetia a hovorí gramaticky správne. Správne používa minulý a budúci čas, predložky, správne časuje a skloňuje. Má bohatú slovnú zásobu (až 2000 slov). Neznámu rozprávku si pomerne presne zapamätá a prerozpráva. Nebojí sa komunikácie, pozerá sa vám do očí, samo iniciuje otázky. Dokonca si aj overí, či vám porozumelo správne. Správne rozumie i zložito povedanej inštrukcii, napríklad: Obuj si topánky, vezmi batoh a počkaj ma pri dverách. Dotkni sa nosa alebo ucha! Ukáž, ako mama umýva bábo! a pod. Zvládne tiež vyslabikovať niekoľko slov, počuje i prvú hlásku v slove, ak ju zvýrazníte, a často pozná i niekoľko písmen. Zopakuje po vás bez chyby i ťažké, dlhé či vymyslené slovo, dlhšiu vetu, zapamätá si tri-štyri čísla za sebou. Rovnako po vás bez zaváhania správne zopakuje niekoľko pohybov jazykom, napr. vyplaziť, dať ho za horné zuby, striedavo ho dávať rýchlo do pravého a ľavého kúta pery, usmiať sa, našpúliť pery a i. Dýcha nosom, zúbky majú správny zhryz a jazyk v pokoji ani pri reči netrčí von z úst. Hlas znie prirodzene, je zvučný, jasný, v primeranej výške a sile, bez chripotu. Nezajakáva sa – neopakuje slová či ich časti. Dokáže sa 15 – 20 minút sústrediť aj na činnosť, ktorá ho nebaví, ale dostalo ju za úlohu.

Ak jeden z rodičov rozpráva iným jazykom, bude sa reč ich dieťaťa vyvíjať inak ako v slovensky hovoriacich rodinách?

Áno. Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 – 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné „deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 – 6 mesiacov“ (Statpedu, 2021). Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku.

Dokedy môže dieťa ešte „šušlať“?

Dieťa by šušlať nemalo v žiadnom veku. „Šušlanie“ je chybná výslovnosť sykaviek (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ). Ak ich vaše dieťa tvorí chybne (nesprávnym spôsobom, na nesprávnom mieste, s jazykom medzi zubami alebo so zvláštnym netypickým šumom), je namieste kontaktovať logopéda. Mladšie dieťa ešte nemusí dobre sluchom rozlišovať rozdiely medzi jednotlivými sykavkami a zamieňa ich, prípadne ešte všetky znejú trochu podobne. Dieťa všade používa napr. iba S alebo Š. Povie tú hlásku, ktorá je pre neho jednoduchšia na vyslovenie. Takáto nesprávna výslovnosť je vývinovo prirodzená, dieťa si sykavky osvojí a začne ich používať správne v štvrtom alebo v piatom roku života.

Niektorí hovoria, že logopédiu stačí riešiť po štvrtom roku. Je to pravda?

Detská výslovnosť sa do piateho až siedmeho roku života stále vyvíja. Je prirodzené a normálne, že väčšina detí do štyroch rokov vyslovuje nesprávne. Z tohto pohľadu by takéto usmernenie stačilo. Jazyk, reč a celkovo komunikácia však nie je len o výslovnosti. Existujú aj iné problémy, ktoré je potrebné riešiť bez ohľadu na vek, napr. zajakavosť, oneskorovanie v reči, porucha hlasu a i. Tiež sa môže stať, že za nesprávnou výslovnosťou nestojí prirodzený vývin, ale iný organický problém (zlá inervácia, fyzická prekážka v ústach) alebo že dieťa vyslovuje niektorú hlásku už chybne, patologicky, napr. tzv. „francúzske R“. Vtedy je vhodné začať logopedickú starostlivosť aj pred štvrtým rokom.

Dieťa sa zajakáva, ale u logopéda hovorí plynulo. Prečo?

Stretla som sa s prípadmi, keď sa dieťa s cudzím človekom rozprávalo celkom plynulo, hoci rodič doma postrehol výraznú neplynulosť. Nebojte sa, logopéd vám uverí. Ak to bude potrebné, prineste mu videonahrávku z domáceho prostredia, z ktorej môže analyzovať jednotlivé príznaky. Zajakavosť ich má veľmi variabilné. Môžu sa meniť v závislosti od prostredia, situácie, osoby, s ktorou sa dieťa rozpráva. Menia sa tiež v čase. Nie je to nič netradičné. Logopedickú starostlivosť je potrebné začať napriek tomu, že dieťa v jednom prostredí hovorí plynulejšie ako v inom. Iná situácia môže byť, ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé. Keď však rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo. Nedokáže ešte naučené stratégie uplatniť v bežnom živote; neprebehol tzv. „transfer“ naučeného do prirodzeného prostredia dieťaťa. Žiaľ, toto je často tá najťažšia a najdlhšia fáza a jej zvládnutie už závisí viac od vás a od dieťaťa, než od logopéda. Nepoľavte, vyzbrojte sa trpezlivosťou, pohodou a radami vášho logopéda.

Prečo na logopédii fúkame do vrtuľky?

Dýchanie sa počas rozprávania mení. Skúste si zrátať, koľko sekúnd vám trvá bežný nádych a koľko výdych. Tento pomer je u väčšiny ľudí približne 4 : 6. A teraz si predstavte, že by sme mohli niečo na šesť sekúnd povedať a potom by sme potrebovali ďalšie štyri na to, aby sme sa nadýchli. Takéto rozprávanie by pôsobilo veľmi zvláštne. Preto pri rozprávaní kontrolujeme napätie dýchacích svalov, bránicu uvoľňujeme pomalšie a dych meníme. S dýchaním úzko súvisí i tvorba hlasu, plynulosť reči a výslovnosť. Väčšina spoluhlások okrem M, H, J, Ň, N vyžaduje, aby sme vytvorili silný tlak vzduchu. Aby sa nám vôbec podarilo otvoriť hlasivky. Veľmi špecifickými hláskami v slovenčine sú tzv. sykavky S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ. Sykavkami sa volajú preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pokiaľ poviete napríklad P, celkom pritom zatvoríte pery. Ak však poviete Š, jazyk sa vám síce k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie, preto Š znie ako Š a nie ako Ť, ktoré je celkom uzatvorené. To však vyžaduje i umenie hladko a plynulo viesť vzduch smerom von z úst. V neposlednom rade hláska R bez poriadneho fúknutia iba ťažko zaznie. Časté dýchanie ústami môže ovplyvniť výslovnosť i polohu jazyka. Pokiaľ máme stále otvorené ústa, jazyk stráca prirodzené postavenie, ktoré by mal v ústach mať. Ochabuje a nie je dostatočne pripravený na správnu výslovnosť. Vtedy je potrebné nielen posilniť jazyk cvičením, ale naučiť dieťa aj správne dýchať nosom.

Úryvky z novej brožúry LOGOPÉDIA VČAS – otázky a odpovede, ktorej autorkou je Mgr. Jana Pečarková

LOGOPÉDIA VČAS – OTÁZKY A ODPOVEDE

VŠETKO, ČO POTREBUJE RODIČ VEDIEŤ O VÝVINE DETSKEJ REČI

So zámerom pomôcť predovšetkým rodičom brožúra prináša odpovede na najčastejšie otázky rodičov o vývine detskej reči, jeho podpore, ťažkostiach a o starostlivosti u logopéda. Z úst autorky boli zodpovedané už mnohokrát – v ambulantnej praxi, v poradni, na ihrisku, na neformálnych fórach.

Pre pedagógov, vychovávateľov, pediatrov, logopédov... má brožúra ambíciu stať sa návodom, zdrojom informácií a inšpirácií k tomu, aby mohli na otázky rodiča odpovedať adekvátne, citlivo a pohotovo.

• Prináša odpovede na 125 otázok, ktoré vás trápia, alebo ktoré ešte len prídu.

 • Odpovedá na konkrétne už diagnostikované problémy, ale dáva návody aj tým rodičom, ktorí ešte len návštevu logopéda zvažujú.

 • Pomôže lepšie pochopiť, ako sa rozvíja detská reč, ako ju môžu podporiť rodičia, čo všetko ju ovplyvňuje a ako to vyzerá, keď niečo nie je v poriadku.

• Poskytuje rodičom tipy, ako pomôcť dieťaťu s ťažkosťami.

• Nájdete tu checklisty, podľa ktorých rýchlo a jednoducho skontrolujete, či dieťa v troch a v piatich rokoch potrebuje logopedickú starostlivosť.

• Ako BONUS obsahuje oromotorické kartičky na cvičenie správnej výslovnosti. Podľa jednoduchých inštrukcií vďaka nim zábavnou hrou rozcvičujete detské ústa a jazýček a posúvate detskú výslovnosť tým správnym smerom.

VIAC INFORMÁCIÍ na : https://www.raabe.sk/potrebujete-pomoc-logopeda?fbclid=IwAR1jg6LKcBL3zgXl_RHY959Mc9IcRYmRA9tWh6IUXSg4i_63YhLVitK6x_Q