Neschopnosť používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii sa nazýva dyslália. Patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa alebo zle vyslovuje. Čakať, že váš škôlkar z „ráčkovania“ alebo iných porúch vyrastie, nie je podľa odborníkov správne. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia či signalizovať poruchu sluchu alebo celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná a jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd.
Aký otec, taký syn?
Môj muž dodnes zle hovorí sykavky – to má syn po ňom. Aj s takýmito argumentmi sa stretávajú predškolskí pedagógovia, keď chcú nasmerovať rodičov dieťaťa pre jeho výslovnosť na logopedické vyšetrenie. Je to pravda? Nie je to celkom jasné.
Dyslália sa častejšie vyskytuje u chlapcov a pri vyšetrení sa často zistí, že niektorý z rodičov mal či má problém s výslovnosťou. Platí však, že dieťa nededí konkrétne napríklad rotacizmus, spomínané „ráčkovanie“, ale dedí neobratnosť v artikulácii, takzvanú vrodenú rečovú slabosť alebo horšie vnímanie a odlišovanie zvukov jednotlivých hlások.
Určitý podiel na nesprávnej výslovnosti môže mať podľa odborníkov vplyv prostredia či zanedbávanie výchovy. Dieťaťu škodí, ak sa s ním rodičia málo rozprávajú a vníma, ak jeden či obaja rodičia rozprávajú nesprávne. Len málokto si uvedomuje, že na problém s výslovnosťou môže mať vplyv aj dvojjazyčné prostredie, najmä ak sa hláska vyslovuje v každom z jazykov rozlične. Napríklad zadné r, ktoré je v slovenčine poruchou, je vo francúzštine normou. Dieťa rozhodne za zlú výslovnosť netrestáme ani sa mu nevysmievame. Treba, samozrejme, prihliadať aj na vek a nemať voči synovi či dcére prehnané požiadavky na výslovnosť hneď ako začne rozprávať. Do istého času má každé dieťa „prirodzený nárok“ na nesprávnu výslovnosť.
Neskorší vývoj?
Podľa logopédov treba rozlišovať nesprávnu a chybnú výslovnosť. Nesprávna výslovnosť (ryba – lyba) môže byť v určitom veku prirodzená. Chybná výslovnosť vzniká tak, že dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na zlom „mieste“ v artikulačných orgánoch alebo zvukovo odlišnú od normy. U niektorých detí podľa odborníkov môže nastať medzi piatym a siedmym rokom spontánna náprava – reč sa skrátka dovyvíja neskôr než u jeho rovesníkov. Akékoľvek pochybnosti rodiča o tom, či je reč jeho dieťaťa správna, by však mali byť dostatočným dôvodom na to, aby požiadal o logopedické vyšetrenie. Len logopéd môže posúdiť, či sa dá predpokladať takáto spontánna úprava alebo nie.
Zle hovoria, zle píšu
Vyšetrovacích metód logopédov sa netreba báť. Odborník môže usmerniť aj rodičov a pomôcť im podnecovať správnu reč ich dieťaťa cvičeniami a špeciálnymi postupmi. Podcenenie problému s výslovnosťou, odkladanie návštevy odborníka či nedbalosť pri dodržiavaní jeho rád, môže viesť k chybnej výslovnosti aj v dospelosti. Podľa štatistík prichádza do prvých ročníkov základných škôl až 40 percent detí s chybnou výslovnosťou. Tento problém sa u školákov premieta aj do výučby písania – tieto deti totiž nepíšu to, čo im učiteľ diktuje, ale to, ako samy hovoria. Aj preto by mali deti do prvého ročníka základnej školy prichádzať so správnou výslovnosťou.
Príčin je viac
Chyby výslovnosti – najmä zlú výslovnosť sykaviek a hlásky r môže podľa odborníkov spôsobovať aj myofunkčná porucha. Je to porucha funkcie pohybu jazyka, napätia a funkčnosti mimických svalov a porucha prehĺtania. Asi tri štvrtiny detí a dospelých s poruchou artikulácie majú práve myofunkčnú poruchu. V dojčenskom veku sa jazyk pri prehĺtaní posúva smerom dopredu k zubom. Tento spôsob prehĺtania sa postupom času mení na prehĺtanie, pri ktorom jazyk smeruje oproti podnebiu. Pri chybnom prehĺtaní tlačí jazyk oproti zubom, alebo sa vsúva do medzery medzi zubné oblúky.
Na vzniku myofunkčných porúch sa podieľa množstvo faktorov. Napríklad poškodenie pri vnútromaternicovom vývoji, komplikácie pri pôrode, nevymiznutý sací a prehĺtací reflex, ale aj dlhodobé cmúľanie palčeka či cumlíka, upchatý nos alebo prirastená uzdička jazyka. Myofunkčnú poruchu sprevádza aj napätie jazyka, celého svalstva tváre a vo väčšine prípadov aj nesprávne dýchanie a nesprávne držanie tela. Aj preto treba vždy vyhľadať odborníka. Porucha výslovnosti totiž nemusí byť len „neposlušný jazýček“.
MÁ VAŠE DIEŤA PROBLÉM S VÝSLOVNOSŤOU? Dieťa do troch rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky n, m, p, h, t, k na začiatku, v strede aj na konci slova. Medzi tretím a štvrtým rokom by malo mať osvojenú správnu výslovnosť hlások f, v, g, b, j, d vo všetkých postaveniach v slove. Dieťa medzi štvrtým až piatym rokom života by malo správne vyslovovať aj všetky ostatné hlásky všade v slove. Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria l a r, ale aj tzv. sykavky s, z, c, dz, š, ž, č, dž. Dieťa si počas vývinu uľahčuje výslovnosť aj tým, že vynecháva hlásky a slabiky alebo zamieňa niektoré hlásky za iné – ľahšie. Tieto chyby sú do istého veku prijateľné.
|
zdroj: internet